Kvet je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastiíny. Nahosemenné rastliny nemajú typické kvety, vajíčka a neskôr semená sú uložené napr. v šišticiach.
Stavba kvetu
Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí:
- kvetná stopka (obr 1.1)
kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku
- kvetné lôžko (obr 1.2)
vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu
- kvetné obaly (obr 1.3)
podobne ako piestik a tyčinky vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače (hmyz
Kvetné obaly možu byť
- rozlíšené (obr.2 B) na kalich (calyx) a korunu (corolla). Kalich je väčšinou zelený (nie je to pravidlo), tvorí vonkajšie časti obalov, môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava)
Koruna tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosi sa môžu nachádzať nektáriá.
Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín.
- Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený (obr.2 A), nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (perigon napr. tulipán)
 
obr.1 obr. 2
Kvetné obaly (rozlíšené aj nerozlíšené) môžu byť voľné alebo zrastené
- tyčinky (obr. 1.4)
Sú samčie rozmnožovacie útvary, ktoré sa vyvinuli z listových útvarov nesúcich výtrusnice typu mikrosporangií (mikrosporofyl). Skladá sa z nitky a peľnice.
Nitka môže byť rozne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu.
V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná.
Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva andreceum.
|
