Skorocel kopijovitý

Jitrocel kopijnatý, Plantago lanceolata L., Jatrocel (kolocier, psí jazyk, baraní jazyk, ranocel, volský jazyk)

Výskyt: Hojne rozšírený v rôznych lúčnych spoločenstvách, popri cestách, na rumoviskách a poliach od nížin po horský stupeň. Je to trváca bylina vysoká 10-40 cm, kopijovité, 3 až 7-žilové listy v prízemnej ružici sa smerom k báze pomaly zužujú do pošvovitej stopky. Stvol ryhovaný, pritisnuto chlpatý, obyčajne dlhší ako listy. Drobné hnedasté kvety usporiadané do krátkeho valcovitého klasu. Na svete existuje niekoľko druhov. Okrem skorocelu kopijovitého je to aj napríklad skorocel väčší (P. major), ktorý má takisto značnú liečivú moc. Zohráva úlohu prvej pomoci pri včelích bodnutiach a poštipnutiach hmyzom. Oba druhy nájdeme na lúkach, okrajoch ciest, pasienkoch, prakticky takmer všade. Pre vysokú spotrebu sa pestuje aj na poliach a v záhradkách. Zbierajú sa listy a to v čase, keď narastú do obvyklej veľkosti – netreba čakať na rozkvitnutie kvetov. Musia byť odrezané opatrne, aby sa nestlačili a neskôr pri sušení nezhnedli.

Zber: Listy pred kvitnutím (máj - august), sušíme riedko rozložené, rýchlo bez obracania dbáme aby nezhnedli pri teplote do 40°C; uskladňujeme dobre uzavreté, chránime pred svetlom, vlhkom a hmyzom.

Uplatnenie: Droga obsahuje nesteroidné protizápalové látky (antiflogistiká) a látky tvoriace ochranné povlaky (mucilaginózne). Aplikuje sa najmä pri chorobách dýchacích ústrojov, pri záduchu (astme), pri zápaloch močových ciest, pri poruchách žlčníka a pečene, pri vredovej chorobe (žalúdka a dvanástnika), pri katare žalúdka a čriev. Vonkajšia aplikácia je vhodná (šťava z čerstvých listov) na hojenie rán, ako obklad alebo náplasť na opuchliny a prvá pomoc pri zastavení slabého krvácania. Okrem listov sa výnimočne zbierajú aj semená skorocelu, keďže sú bohaté na vlákninu. Môžu sa tiež užívať ako účinné a neškodné preháňadlo a ich sliz pomáha znižovať cholesterol.

Aplikácia bylinky je v čajoch Babičkine tajomstvo BIO, Bronchiol a tinktúre Priedušková zmes.

Prosím prihláste sa a ohodnoťte tento produkt

Liečivé rastliny

Alchemilka obyčajná (Alchemilka xanthochlora )

Výskyt : rastie zväčšia na vlhkých lúkach a pasienkoch, popri potokoch od nížin až po horské  oblasti.Kvitne : od mája do septembra.
Zber : zbierame kvitnúcu vňať alebo len prízemné lístky. Sušíme prirodzeným teplom.
Úžitok : osoží pri hnačke a ženských chorobách, urýchľuje hojenie rán, kožných vredov, ekzémov a vyrážok. Posilňuje maternicu a tým uľahčuje pôrod. Odstraňuje tiež slabosť svalov a končatín. Najčastejšie sa používa v kombinácii s kapsičkou pastierskou a rebríčkom.
Požitie : 

Zápar : 1 plná čajová lyžička na 1/4 litra vody.
Obklady : Zodpovedajúce množstvo čerstvých bylín sa krátko premyje, valčekom na cesto sa dobre rozmliaždia a prikladá
Marecát : na jeden úplný kúpeľ sa použije 200g vysušených alebo dvojnásobné množstvo čerstvých bylín, dajú sa na noc do vedra so studenou vodou, na druhý deň sa zohreje a maceráciou získaná kvapalina sa prileje do kúpeľa.

Použitie v bylinkových receptoch a čajových zmesiach

Funkcia listu

• 
  Súbory na stiahnutie
• Fotogaléria

Biológia

• Úvod do biológie
• Bunka
• Živočíchy
• Rastliny
• Genetika
• Systém organizmov
• Testy

Prihlasovací formulár

Prihlasovacie meno

Heslo

Zapamätať 

• Zabudli ste heslo?
• Zabudli ste užívateľské meno?

• Admin

Designed by:

Joomla Templates

List - stavba

Rastlinné orgány

Vždy nadzemná časť rastliny, vyrastá na stonke, je to sezónny orgán s výnimkou vždyzelených rastlín. Vyskytujú sa u vyšších rastlín, u nižších rastlín sa vyskytujú analogické orgány palístky - fyloidy. Funkcia listu: asimilačná - v listoch prebieha fotosyntéza výmena plynov najmä oxid uhličitý a kyslík transpirácia, vyparovanie vody Týmto funkciám sa listy prispôsobili tvarom aj veľkosťou V priebehu ontogenézy vznikajú u krytosemenných rastlín môžu vznikať rôzne formy listov: Klíčne listy listene (podlistene, nadlistene) asimilačné listy kvetné fylómy (reprodukčné)   Anatomická stavba listu Stavba bifaciálneho listu Bifaciálny list majú fylogeneticky staršie rastliny (dvojklíčnolistové), môžeme rozlíšiť vrchnú a spodnú časť listu. Na povrchu listu sa nachádza väčšinou jednovrstvová pokožka s kutikulou.  U bifaciálneho listu môžeme rozlíšiť vrchnú a spodnú pokožku. Kutikula suchomilných rastlín je hrubšia u vlhkomilných je tenšia. V pokožke sa nachádzajú prieduchy, ktoré zabezpečujú transpiráciu a reguláciu množstva vody v rastline (viď krycie pletivá). Prieduchy sa nachádzajú väčšinou v spodnej pokožke, u rastlín, ktorých listy plávajú na vode sú vo vrchnej pokožke.  Medzi pokožkami sa nachádza základné pletivo - Mezofyl a cievne zväzky. Mezofyl je tvorený dvoma druhmi parenchýmu: Palisádový parenchym - jedna až tri vrstvy podlhovastých buniek, väčšinou bez medzibunkových priestorov, ktoré obsahujú veľmi veľa chloroplastov. Palisádový parenchym je hlavným miestom fotosyntézy v liste Hubovitý parenchym - bunky rúzneho tvaru s množstvom medzibunkových priestorov, obsahuje menej chloroplastov ako palisádový parenchym, môžu sa tu vyskytovať idioblasty s kryštálikmi šťavelanu vápenatého. Okrem výmeny plynov slúži na odvádzanie produktov fotosyntézy z palisádového parenchymu Cievne zväzky listu (žilky, žilnatina) - kolaterálne alebo koncentrické cievne zväzky. Pri kolaterálnych sa drevná časť nachádza smerom k vrchnej pokožke. Hlavné cievy sú vystužené mechanickým pletivom (sklerenchym, kolenchym), prenikajú nad povrch listu, okrem rozvádzania látok vystužujú čepel listu.   a) kutikula b) vrchná pokožka c) palisádový parenchym d) hubovitý marenchym e) spodná pokožka f) prieduch cz) cievny zväzok  Stavba monofaciálneho listu Monofaciálny list majú fylogeneticky mladšie rastliny (jednoklíčnolistové), Od bifaciálneho listu sa líši usporiadaním mezofylu. Pod vrchnou aj spodnou pokožkou sa nachádza palisádový parenchym, stred vypĺňa hubovitý parenchym. Cievne zväzky zasahujú aj do palisádového parenchymu.   a) kutikula b) pokožka c) mezofyl pr) prieduch cz) cievny zväzok

Stavba kvetu

Kvet

Rastlinné orgány

Kvet je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastiíny. Nahosemenné rastliny nemajú typické kvety, vajíčka a neskôr semená sú uložené napr. v šišticiach. Stavba kvetu Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí: kvetná stopka (obr 1.1) kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku kvetné lôžko (obr 1.2) vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu kvetné obaly (obr 1.3) podobne ako piestik a tyčinky vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače (hmyz Kvetné obaly možu byť rozlíšené (obr.2 B) na kalich (calyx) a korunu (corolla). Kalich je väčšinou zelený (nie je to pravidlo), tvorí vonkajšie časti obalov,  môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava) Koruna tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosi sa môžu nachádzať nektáriá. Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín. Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený (obr.2 A), nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (perigon napr. tulipán)            obr.1                                                          obr. 2 Kvetné obaly (rozlíšené aj nerozlíšené) môžu byť voľné alebo zrastené tyčinky (obr. 1.4) Sú samčie rozmnožovacie útvary, ktoré sa vyvinuli z listových útvarov nesúcich výtrusnice typu mikrosporangií (mikrosporofyl). Skladá sa z nitky a peľnice. Nitka môže byť rozne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu. V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa  vytvárajú peľové zrná. Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva andreceum.